Stále dokola omieľam, že chodíme do školy aj v sobotu - to aby ste na to nezabudli! A tak sme aj dnes podľa plánu ráno vstali, prežili sme moju rannú pol hodinku nevraživosti a keď bolo zo mňa znova slniečko, prišla nám SMS-ka, že sa dnes žiadna škola nekoná...

Tak sme sa rozhodli, že si miesto sladkého návratu do postele urobíme výlet do mesta. Univerzitný areál leží až na okraji a do centra je to cca 20 minút autobusom. Prvýkrát sme išli samé tak ďaleko (len to nehovorte riaditeľovi )!

Opravujem svoju teóriu, že v Turecku zazerajú len ženy. V žiadnom prípade to neplatí, pokiaľ ste jediná európska dvojica študentiek v meste a nemáte pánsky doprovod. Ale nijaké hororové príbehy o prenasledovaní a únosoch, ktoré sme si vypočuli doma pred odchodom, sa našťastie neuskutočnili. Mimochodom - každý muž, ktorý sprevádza ženy napr. v kaviarni, sa vždy stará o to, aby ich žiadny iný chlap neotravoval a to aj v prípade, že tieto ženy sám sotva pozná. Preto Turkyňe, ktoré sa chcú zoznámiť, zásadne nechodia do podniku s mužmi. A ešte jedna pikoška o tureckých chlapoch- zatiaľ čo u nás je nekonečné rozprávanie o tom, kto čo kedy kde urobil pripisované ženám, tu to platí pre pánov.

Poobede nás pár spolužiačok pozvalo na návštevu. Keď nás vyzdvihli pri škole, boli 2. Kým sme prišli do mesta, bolo nás 8 a v byte som sa dopočítala k číslu 18! 18 báb varilo kısır a pritom nás donútilo tancovať nejaký turecký tanec z okolia Ankary. Bolo to skvelé! Sľúbili sme, že im navaríme niečo slovenské. Nejaké nápady na recepty nenáročné na suroviny? Sem s nimi!