Väčšina Turkov - najmä tých konzervatívnych - nepije alkohol, keďže ide o jedno z pravidiel islamu. Jedinú výnimku pravdepodobne tvorí slávne rakı. Napriek "akútnemu nedostatku alkoholu" má Turecko skvelé nealko nápoje.

V Eskişehire sme ochutnali tradičný şerbet - chladený sladký nápoj, ktorý sa vyrába z listov rôznych rastlín a ovocných stromov (napr. z ruže, ibišteku, manga a i.) a vonia škoricou.

Niektoré slovenské čajovne predávajú salep, ktorý je obľúbený po celom Blízkom Východe. Je to teplý krémový nápoj s chuťou krupičnej kaše a škorice, ktorý je považovaný za afrodiziakum. Tu v Turecku ho podľa tradície po polnoci predávajú muži s nosidlami, na ktorých majú nádobu so salepom. Má veľmi sladkú chuť, takže ho treba piť s heslom "salep - hubu si zalep".

O pravej tureckej káve by sa dalo písať asi do nekonečna. Nikdy sa nepokúšajte ponúknuť im tú našu verziu. A ešte jedna rada - nikdy ju nepite až do dna.

Ešte populárnejší než káva je v Turecku čaj (tur. çay). Je to veľmi silný (a preto aj veľmi sladený) čierny čaj, ktorý sa podáva v malých sklenených pohároch. Ponúknu vám ho všade, od obchodov s oblečením až po oddelenie cudzineckej polície. Najčastejšie ho pijú po jedle a keď príde návšteva, ale podľa ich slov aj vždy po milovaní. Varí sa v dvojitej konvici çaydanlık. V spodnej nádobe sa varí čistá voda, v hornej (menšej) čaj. Pre 3 ľudí sa dávajú 2 hrste čaju, ktoré sa lúhujú 20-30 minút, takže je to naozaj "magorák". Preto sa čaj v šálke vždy mieša s vodou zo spodnej kanvice (cca 1:2). Pre Turkov čaj nie je nápoj, ale súčasť kultúry a živoného štýlu.