Dnes sme sa vybrali odprevadiť našich dvoch nitrianskych pedagógov na letisko do Şanlıurfy. Strávili tu s nami prvý týždeň a dnes sa vracajú domov - a nechali nám tu horalku! Žiadne univerzitné auto nebolo voľné, tak nás viezol sám riaditeľ. Takže nám ukázal aj mesto, ktoré sa pôvodne volalo len Urfa. Na počesť úspechov vo vojne za nezávislosť k tomuto názvu v 80. rokoch pridali slovo "odvážny" - şanlı.

Şanlıurfa má prezývku "mesto prorokov" - býval tu Jób a podľa legendy sa tu narodil Abrahám. Toho za svoje názory zhodili z hradného vrchu na horiacu kopu dreva. Oheň sa zázrakom premenil na vodu a drevo na ryby (ale určite museli na Abraháma použiť katapult, pretože tak ďaleko by nedohodil nikto). Tento "rybník" je dnes posvätný, ryby sa v ňom loviť nesmú a všetci ich s radosťou kŕmia, takže tam začína byť dosť tesno.

Z hradu nad mestom ostali len ruiny, ale výhľad stojí za to. Mestečko Şanlıurfa má totiž 1,5 milióna obyvateľov a značnú časť z nich tvoria Arabi. Turci sa urazia, pokiaľ ich označíte za Arabov. Nám možno pripadajú rovnakí, ale pre nich je medzi nimi diametrálny rozdiel...

V Şanlıurfe sa nachádza obrovský bazár, na ktorom človek kúpi asi všetko. Od látok a šatiek cez koreniny až po baranie mäso zavesené za nohy pred stánkom.

Priližne 12 km od mesta je archeologické nálezisko Göbekli Tepe staré 12 000 rokov. Podľa odhadov sa ruiny tohto miesta rozprestierajú až v okruhu 200 km. Na vrchu sa nachádza tzv. strom želaní, na ktorý človek uviaže kúsok látky a splní sa mu jedno prianie.

Turecké cesty sú dosť podobné ako slovenské cesty III. triedy. Preto pán riaditeľ mení čelné sklo auta každý rok... Dnes nám stihol dať ďalšiu - celkom zvláštnu - radu: ak sa v Turecku rozprávate s niekým, koho nepoznáte, nikdy sa mu nepozerajte priamo do očí. Asi nám neostáva nič iné, len sa pozerať do výstrihu, ale ani s tým tu nepochodíme...