Bledé tváre prepadli Adıyaman aneb pred rodičovskou kontrolou sa neschováš!

A je to tu, naši rodičia sa rozhodli presvedčiť na vlastné oči, kde to vlastne sme. Pre nás to bolo super, okrem toho, že sme sa cítili ako na Vianoce, pripomenuli nám, prečo sa nám toto mesto kedysi zdalo také exotické... A čo by sme to boli za manažérky cestovného ruchu, keby sme tým našim severanom nevybavili 30°C počas celého trvania pobytu.

Sneh z vrcholkov hôr už pomaly schádza, tak sme sa vybrali na horu Nemrut Dağı (2150 m n. m.). Je to jeden z "highlightov" východného Turecka, ale pekne postupne...

Najprv sme sa zastavili na malom vrchu Karakuş Tümülüs, ktorý obklopuje niekoľko stĺpov. Takýchto miest je v Turecku požehnane, stačí k nim neprešvihnúť odbočku. Druhou zatávkou bol rímsky most cez rieku Cendere. Jeho model nájdete v Adıyamane na každom kroku, od kruhových objazdov, cez ťažítka na stoloch riaditeľov až po vstupnú bránu do nášho campusu. Pôvodný most bol postavený na počesť cisára Septimia Severa, jeho druhej manželky a dvoch synov (každému bol priradený jeden stĺp). Po bratovražde však jeden zo stĺpov zbúrali. Súčasný most je úplne nový, pretože originál sa prepadol následkom hustej premávky kamiónov. Aby sa to neopakovalo, niekoľko sto metrov odtiaľ je postavený druhý most, kam je odklonená doprava.

Po ďalších pár kilometroch sme vošli do "areálu" Arsameia. Zastavili sme sa pri hrade Yeni Kale, ktorý je ale turistom neprístupný. Zato sme narazili na stánok so suvenírmi a po 3 mesiacoch hľadania som konečne našla pohľadnice! Vždy ma otravovalo ich posielať a dnes, keď už "snail mail" skoro nikto nepoužíva, je to skoro môj koníček.

Štyri odstavce za nami a už by som sa konečne mohla dostať k pointe - hora Nemrut Dağı. Je to približne 50 m vysoký umelo nasypaný vrch na špičke kopca, pod ktorým sa vraj nachádza hrobka Antiocha I., ale sypký terén bráni podrobným výskumom. Na východnej aj západnej strane ho strážia kamenné sochy bez hláv, medzi ktorými nájdeme Herakla, Dia či samotného Antiocha. Obľúbenou atrakciou je výstup pri východe alebo západe slnka, nám muselo stačiť pravé poludnie. Začali sme východnou stranou, výstup na ňu nebol problém, ale prechod na západ cez strmý svah pokrytý snehom bol už väčší adrenalín.

A to je dôvod, prečo si Turecko zamilujete - môžete zažiť 30°C teploty a guľovačku v priebehu pár hodín. A ak vás dole čaká prvotriedne BBQ, s radosťou prežijete aj stádo kôz, ktoré vám zablokujú cestu. Ja viem, že väčšina z nás pozná len rovnicu Turecko = more, ale potom, čo som videla Nemrut, more je asi to posledné, čo mi momentálne chýba.

Thanks to: http://www.zzz.cz/cesty/index.php/2814