Na chvíľu som sa odmlčala, tak tu je vysvetlenie: posledných pár dní sme cestovali hore-dole po Turecku a žiadny internet nebol v dosahu.

Po krásnych 12 nočných hodinách v autobuse sme dorazili do Ankary, odkiaľ sme sa rýchlovlakom (25O km/h!) dostali do mesta Eskişehir vzdialeného vyše 1000 km od Adıyamanu. Pre Turkov malé mestečko, pre nás 1 a pol Bratislavy... Eskişehir patrí do úplne iného sveta, ktorý sa volá "západné Turecko". Pre nás bol ten rozdiel takmer nepochopiteľný. Odrazu na nás nikto nezazeral, predavači v obchodoch vedeli po anglicky a večer mesto ožilo v preplnených baroch (majú tu po nich dokonca aj pomenovanú ulicu - Bar Street ). Dodnes mi nie je úplne jasné, či majú moslimovia povolené piť alkohol (pokiaľ viem, Korán to zakazuje), v každom prípade pre Eskişehir to neplatí.

Každý región krajiny má niečo typické, pokiaľ ide o jedlo. My sme mali tú smolu, že v tomto prípade išlo o polievku varenú z vnútorností. Zároveň sme ale mali to šťastie, že sme to zistili až na druhý deň, keď sme sa sťažovali na nedovarené kura, ktoré v nej plávalo. Žiadne kura tam samozrejme nebolo...

Tak sme sa radšej naučili hrať hru "tavla" (backgammon), ktorú Turci považujú za najstaršiu hru na svete. Po hodine sme prehrávali 5:0 aj potom, čo som miesto klasického ťahu otočila hraciu dosku a vymenila figúrky. Ale poslednú hru sme ovládli a získali za ňu dvojnásobný počet bodov!

Hoci je Eskişehir veľmi moderné mesto s "európsky zmýšľajúcimi" ľuďmi, stále tu platia striktné pravidlá, pokiaľ ide o náboženstvo. Každý deň muezín z mešity 5x "spieva" azán a zvoláva tak veriacich k modlitbe. Ak by ste ale pred domácimi nazvali azán "piesňou", pravdepodobne by ste vyleteli z najbližšieho balkóna. To ale nič nemení na fakte, že sme mali mešitu hneď za oknom a tak sme sa každý deň o 6 ráno mohli zobúdzať na tento očarujúci zvuk...

Turci majú na občianskom preukaze kolonku "náboženstvo". Pre nich je to bežné a tak si túto položku dávajú na všetky dôležité formuláre. Tak ako si my myslíme, že sú všetci Turci moslimovia, oni sú presvedčení, že my sme všetci kresťania. Nepokúšajte sa im ani naznačiť, že existuje niečo ako agnostik a už vôbec nie ateista. Ak samého seba pred Turkami označíte za ateistu, budú sa s vami baviť ako s niekým, kto to nemá v hlave úplne v poriadku.

Dozvedeli sme sa ďalšie z pravidiel tureckého života: "Svojho koňa, svoju ženu a svoju zbraň nikdy nikomu nepožičaj". Ozaj, perlička: kto si myslel, že Turci majú bežne 4 manželky, je na veľkom omyle - jednak je to protizákonné a jednak si myslím, že nie je v moci žiadneho tureckého muža zvláduť viac ako jednu Turkyňu.

A tí, ktorí máte pocit, že som tu na dovolenke - zatiaľ máte pravdu!