Dnes sme konečne dostali internát a mohli sme sa odstahovať z hotela. Teda... dochádzka je do 23:00, ktorú kontrolujú každý deň, vonku stojí strážnik a vojsť sa dá len na odtlačok prsta, nenájdete tu žiadneho študenta mužského pohlavia a bývate s ďalšími 3 ľuďmi, ktorí nevedia po anglicky ani zaťať... A všetko je tu ružové! Okrem toho ste miestnou atrakciou a ubytované sú ochotné zliezť zo 4. poschodia, len aby vás uvideli v j...

Najprv dôležité info: Slovan porazil Prahu na domácej pôde 4:3. Naši spolužiaci nás dnes vzali do mešity - uviazali nám šatky (lebo my sme netušili, ako sa to robí), museli sme sa vyzuť a potom sme mohli vojsť. Vnúri to nevyzeralo nejak obzvlášť pekne, ale pre nás to bol zážitok. Hlavne potom, čo naša spolužiačka zhodila obraz a narobila poriadny rozruch. Potom sme sa po zablatenom kopci dostali na "hrad" - akúsi vyhliadku nad mesto...

Turecký čaj je taký tmavý, že som si ho ráno pomýlila s kávou a dala si doňho mlieko (no dobre... blondínka). Ukázali nám univerzitu. Ten campus je taký obrovský, že nás po ňom rozvážali len autom. A keď sme podotkli, aká je tá škola veľká, všetci sa rozosmiali, pretože podľa nich je najmenšia v Turecku. V provincii Adıyaman žije 500 000 obyvateľov (200 000 z toho tu v meste). Pre nich je to dedinka, keďže Istanbul má 12 milió...

Snehová kalamita v Bratislave spôsobila 1 a pol hodinové zápchy, vďaka ktorým zvyšok posádky dorazil 5 minút pred uzavretím check-in-u. Nevadí, lietadlo z Viedne do Istanbulu aj tak 2 hodiny meškalo. Vďaka tomu sme pri prestupe v rekordnom čase zabehli maratón medzi terminálmi na istabluskom letisku, pričom sme stihli prevziať batožinu, urobiť nový check-in, vybaviť víza a spoločne sa vyzuť na security. Na last call sme vbehli do lietadl...